Niečo o mne

Už dosť veľa rokov (údaj je v intervale 15..20) učím matematiku a informatiku na základnej škole.

Mnohí si v tejto chvíli pomyslia, že je to diagnóza, ale mňa väčšinou moja práca baví. Pokiaľ decká prejavujú záujem, aspoň trochu sa snažia, je to úžasný pocit, ktorý vo mne zostáva. A ak ich to nebaví? Nuž, nehľadám chybu len v skostnatených osnovách a mizerných učebniciach, ale snažím sa urobiť niečo ja. A tak vymýšľam pracovné listy, projekty, sedím nad prácou namiesto toho, by som sa venovala svojim koníčkom... Už som aj zabudla, čo som to vlastne za koníčky považovala...
Ale práca nie je môj celý život. Mám svoju rodinu, ktorá ma dokáže dobiť energiou, ktorá ma podporuje, i keď niekedy si to nedáme najavo okamžite, sme pre seba všetci štyria veľmi dôležití: takže tí štyria - to je môj manžel, s ktorým to ťahám ešte dlhšie ako s povolaním, úžasná dcéra - gymnazistka a najmladší miláčik - syn piatak. Títo traja ľudia sú to najpodstatnejšie, čo v živote mám. Ale aby sa neurazil náš domáci zverinec, tak ku členom rodiny rátame aj mačičku a psíka.
Môj život občas plynie v skokoch, najmä keď nestíham termíny, ako v poslednom čase, ale práca a rodina mi v konečnom dôsledku tú stratenú energiu vrátia a i keď nie vždy, napokon si predsa len poviem, že život je fajn.