Učiť v dnešnej dobe informatiku vôbec nie jednoduché. V čase, keď som končila svoje štúdium, sme o "Windowsoch" len počúvali, internet bol na Slovensku možno v desiatke lokalít... Naše prednášky a semináre dosahovali vrchol technického pokroku, keď sme sa učili strojový kód, Norton Commander, MS DOS, T602-ku... Skúste niečo z toho ukázať dnešným deťom a pošlú vás do múzea... (ako exponát)
A tak moja učiteľská kariéra začínala pri počítačoch typu PMD a Didaktik, zažila som aj obdobie, keď sme žiakov nedelili na skupiny a učila som celú triedu pri jednom počítači, lebo viac ich na škole nebolo... Vtedy som nadobudla rozsiahle teoretické vedomosti o histórii počítačov a parametroch súčiastok, ktoré dnes už ani neexistujú...
Konečne prišla doba, keď sa začala na našej škole presadzovať informatizácia prostredníctvom experimentálneho overovania. V roku 2002 sa ku nám dostali prvé počítače z Infoveku, postupne sa ich počet rozšíril na 4 učebne a informatickú výchovu a prácu s počítačom sme začali učiť postupne všetkých žiakov (dnes opäť vynechávame prvákov). A pre mňa začalo obdobie skúmania a hľadania: čo zvládnu druháci? Čo bude baviť piatakov? Ako zaujať deviatakov?
Množstvo času stráveného samoštúdiom, prípravami... Ale na konci zväčša pocit dobre vykonanej práce, decká, ktoré z hodín odchádzajú s pocitom, že bolo fajn. Veľa projektov...
A znovu samoštúdium a príprava. Školenia kolegov, spravovanie školských počítačov. Tak vyzerá každodenný život väčšiny informatikov.
Nuž, keď som sa dozvedela, že tenokrát konečne idú školiť nás, informatikov, potešila som sa, veď aj ja sa chcem dozvedieť, čo je v našej oblasti nové a získať to predsa len s menšou námahou... Verím, že toto vzdelávanie bude prínosom do mojej práce, že to neskončí tak, že si navzájom vymeníme skúsenosti, ale aj nás naučia niečo nové, ukážu nám, kam by mala smerovať školská informatika...
6. 10. 2009
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára