Internet a Google

Čím by sme boli bez internetu? Internet je skutočne fenomén, ktorý náš život zmenil viac ako rozhlas, televízia či telefón. Ja osobne by som jeho vstup do spoločnosti prirovnala možno k vynálezu kníhtlače.

Spomínam si na vtip, ktorý hovoril o tom, že človek je absolútne stratený, ak ho ani Google nenájde. Nuž, na toto miesto možno sadne otázka, čím by bol internet bez googlu. Gúglenie sa stalo synonymom vyhľadávania, google nájde všetko. A nielen to.
Už dávnejšie som sa dostala ku zázračným slovíčkam, ktoré umožňujú obmedziť počet výsledkov vyhľadávania. Používam ich však len zriedkavo, najčastejšie mi pomôžu úvodzovky a znamienka +, -.  Mne sa skôr stáva, že hľadám tak komplikovanú vec, že výsledkov je málo...
Ak do vyhľadávača napíšeme číselný výraz, získame výsledok. Google ako kalkulačka. Ale... Keď zapínam internet, robím tak spravidla (teda ja osobne iba) pomocou počítača, presnejšie používam operačný systém Windows a jeho súčasťou je kalkulačka, ktorej použitie je mi ako matematikárke bližšie...
Prekladač - geniálny nástroj. Ak prekladáme po slovíčku, spravidla sa nám podarí dopracovať k zmysluplnému výsledku. Ale ak sa nudíte, skúste zadať do prekladača napríklad kúsok textu z učebnice angličtiny. Keď sme to doma skúšali, dostávali sme záchvaty smiechu. "Okrúhly stôl" - to bol význam vyplývajúci z kontextu vety - google pretransformoval na "guľatú tabuľku". Neviem, kto by si ju išiel kúpiť do predajne nábytku. Takže: fajn nástroj, ale opatrne s ním. Mimochodom, je to dobrá ukážka pre deti, aby si dávali pozor na to, že nie všetko na internete je bez chyby.
Google mapy - no, to je ozaj dobrý nástroj. Najviac ma poteší, keď mi napíše, že v tomto priblížení mapa nie je k dispozícii. Ale nie, v mapách sa našťastie dokážem celkom dobre orientovať a Google Maps mi už neraz pomohli dostať sa na neznáme miesto bez väčšieho blúdenia.
Plánovač cesty, ten ma ozaj pobavil. Pri hľadaní cesty do Grécka mi presne vypísal, po ktorej ulici mám ísť v našom meste a potom ma poslal cez Rakúsko, Taliansko a ešte aj plaviť sa trajektom a precestovať krížom celé Grécko. Ale pri plánovaní dovolenky to beriem - čo budem chodiť po starých známych trasách, keď cestou sa môžeme zastaviť aj v Benátkach?
V internet Exploreri som mala Google toolbar nainštalovaný už dávno, ale vzhľadom na malú frekvenciu používania tohto prehliadača zostával nevyužitý. Trochu som zapátrala a našla som rozšírenie do Mozilly, ktoré mi umožňuje toolbar použivať aj tu. A tak ho už niekoľko dní používam.
Účet na gmaili používam už dlho, všimla som si aj to, že sa zobrazujú reklamy, ktoré súvisia s obsahom správy, ktorú čítam. Často používam aj chat, ktorý je na gmaili k dispozícii. Len nedávno som ale objavila, že zaregistrovaním na gmaili som si vlastne vytvorila google-účet, pomocou ktorého teraz blogujem, používam kalendár, zdieľam dokumenty, ktoré spoločne s kolegami upravujeme. Že za to platím stratou súkromia? Nuž, nepredpokladám, že by som bola vhodným objektom pre tajné služby, zákon sa snažím neporušovať, na stránky, ktoré nie sú v súlade so školským poriadkom, nechodím... Netrpím paranoiou ľudí, ktorí v spoločnosti vyberajú baterku z mobilu, aby ich rozhovory nemohol "niekto" odpočúvať.
Ale dnes je to tak: Nie "veľký brat", ale google nás sleduje. A nech. Zoberiem ho na výlet do Londýna, pomocou StreetView pozrieme vianočné výklady...

PS: Tie sledovacie roboty googla sme museli dobre zblbnúť, keď sme všetci do vyhľadávania začali zadávať rôzne frázy súvisiace s digitálnymi fotoaparátmi...